vzdelanie:Univerzita v Záhrebe, Diplomatická akadémia vo Viedni
Pokračujte v čítaní nižšie
Odporúča sa pre vás
Laisenia Qarase Linda McMahon Cyril Ramaphosa Rodrigo duterte
Kto je Kolinda Grabar-Kitarovic?
Kolinda Grabar-Kitarović je súčasnou prezidentkou Chorvátska vo funkcii od 19. februára 2015. Ako prvá žena zvolená za prezidentku republiky sa stala najmladšou prezidentkou v chorvátskej histórii, keď sa ujala funkcie vo veku 46 rokov. Predtým, ako sa stala prezidentkou, pôsobila ako námestníčka generálneho tajomníka pre verejnú diplomaciu v NATO pod vedením tajomníka Andersa Fogha Rasmussena a Jensa Stoltenberga. Narodila sa v malej chorvátskej dedine a vyrástla z nej jasné a ambiciózne dievča. Vynikala štúdiom, navštevovala diplomový kurz na Diplomatickej akadémii vo Viedni a potom získala magisterský titul v odbore medzinárodné vzťahy na Fakulte politických vied na Záhrebskej univerzite. Po absolvovaní diplomatickej kariéry bola zvolená do chorvátskeho parlamentu a neskôr sa stala ministerkou zahraničných vecí. V nasledujúcich rokoch stabilne postupovala v politických radoch a zastávala rôzne prestížne vládne funkcie. S podporou prezidenta Stjepana Mesića sa stala chorvátskou veľvyslankyňou v USA nahradením Nevena Mimicu v roku 2008. Po nástupe do funkcie asistentky generálneho tajomníka pre verejnú diplomaciu v NATO stanovila svoje ambície ešte vyššie a úspešne sa uchádzala o prezidentský úrad. Image Credit http://inavukic.com/2015/01/11/welcome-kolinda-grabar-kitarovic-the-newpresident-of-croatia/ Image Credit https://predsjednickiizbori2014.wordpress.com/category/kolinda-grabar-kitarovic/page/2/ Image Credit http://www.vecernji.hr/hrvatska/ekskluzivno-u-vecernjem-listu-veliki-politicki-intervju-kolinde-grabar-kitarovic-948570/multimedia/p1Chorvátski prezidenti Ženy, politické vodkyne Býk ženy Kariéra Grabar-Kitarović sa stala poradkyňou oddelenia medzinárodnej spolupráce na ministerstve vedy a techniky v roku 1992 a nasledujúci rok vstúpila do Chorvátskej demokratickej únie (HDZ). V roku 1995 sa stala vedúcou severoamerického oddelenia ministerstva zahraničia. Túto funkciu zastávala do roku 1997. V tomto období navštevovala tiež diplomový kurz na Diplomatickej akadémii vo Viedni v rokoch 1995 až 1996. V roku 1997 bola vymenovaná do funkcie diplomatickým radcom na chorvátskom veľvyslanectve v Kanade a ministerským radcom sa stal v októbri 1998. Po voľbách v roku 2000 sa k moci dostala Sociálnodemokratická strana Chorvátska (SDP) a nový minister zahraničných vecí Tonino Picula začal odvolať všetkých členov HDZ z vysokých pozícií v diplomacii. Grabar-Kitarović dostal príkaz vrátiť sa z Chorvátska do Chorvátska. Tehotná v tom čase spočiatku odmietala, ale pre narastajúci tlak ministerstva sa musela vrátiť. Krátko po pôrode požiadala o štipendium Fulbrightova štúdia medzinárodných vzťahov a bezpečnostnej politiky. Po získaní štipendia sa presťahovala do USA a v rokoch 2002-03 študovala na univerzite George Washington University. Po ukončení štúdia sa vrátila do Chorvátska. Vo voľbách v roku 2003 bola ako členka Chorvátskej demokratickej únie zvolená do chorvátskeho parlamentu zo siedmeho volebného obvodu. Pod správou nového predsedu vlády Iva Sanadera sa Grabar-Kitarović stal ministrom pre európsku integráciu. V rokoch 2004 - 2005 pôsobila ako predsedníčka Dočasného výboru medzi Európskym spoločenstvom a Chorvátskou republikou, ustanoveného na základe Dočasnej dohody o obchode a obchodných záležitostiach. Ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo pre európsku integráciu sa v roku 2005 zlúčili a následne bola vybraná za ministerku zahraničných vecí. Na tejto pozícii zohrávala významnú úlohu pri vedení Chorvátska do Európskej únie a NATO. V rokoch 2005 až 2008 pôsobila tiež ako vedúca chorvátskej delegácie v Rade pre stabilizáciu a pridruženie pre vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení medzi Chorvátskou republikou a Európskymi spoločenstvami. V roku 2008 požiadala prezidenta Stjepana Mesića o pomoc chorvátskeho veľvyslanca v Spojených štátoch, kde pôsobila do júla 2011. Potom nastúpila do funkcie asistentky generálneho tajomníka pre verejnú diplomaciu v NATO a pôsobila do októbra 2014. V polovici roku 2014 bolo oznámené, že Grabar-Kitarović bude oficiálnym prezidentským kandidátom strany HDZ. Vo voľbách čelila úradujúcemu Ivovi Josipovićovi a nováčikom Ivanovi Viliborovi Sinčićovi a Milanovi Kujundžićovi a ukázala sa ako úspešná ako prvá zvolená prezidentka Chorvátska. Dňa 15. februára zložila prísahu do funkcie a oficiálne sa funkcie ujala 19. februára 2015. Hlavné diela Kolinda Grabar-Kitarović je známa predovšetkým tým, že sa stala prvou prezidentkou Chorvátska. Je to veľmi ambiciózna dáma, ktorá má niekoľkoročné skúsenosti ako politička a diplomatka. Od roku 2011 do roku 2014 pôsobila ako asistentka generálneho tajomníka pre verejnú diplomaciu v NATO. Je tiež prvou ženou, ktorá bola do tejto funkcie vymenovaná. Osobný život a dedičstvo V roku 1996 sa vydala za Jakova Kitarovića a má dve deti. V roku 2010 došlo ku škandálu s jej manželom, keď sa zistilo, že používa oficiálne auto veľvyslanectva na súkromné účely. Minister Jandroković začal vnútorné vyšetrovanie kvôli neoprávnenému použitiu služobného vozidla Jakovom Kitarovićom. Kolinda Grabar-Kitarović potom zaplatila všetky náklady, ktoré vznikli v dôsledku neoprávneného použitia automobilu jej manželom. Ovláda mnoho jazykov vrátane chorvátčiny, angličtiny, španielčiny a portugalčiny.